Existujú aj zložitejšie haldovité dátové štruktúry,
ktoré vedia efektívne robiť všetky operácie,
ktoré vie "klasická" binárna halda, a niečo naviac.
Prvým príkladom je binomická halda.
Nejde vlastne o haldu podľa našej definície,
ale o množinu obsahujúcu niekoľko háld špeciálneho tvaru,
pričom počty vrcholov v nich sú navzájom rôzne mocniny dvoch.
Oproti binárnej halde vie binomická halda navyše operáciu merge: vieme v čase $O(\log n)$
spojiť dve binomické haldy do jednej.
Ešte komplikovanejšou dátovou štruktúrou je Fibonacciho halda, ktorá vie robiť niektoré operácie (vloženie prvku, spojenie dvoch háld a zvýšenie priority danému prvku) dokonca v amortizovanom konštantnom čase. Implementácia Fibonacciho haldy je komplikovaná. V praxi sa len zriedka stretneme s natoľko veľkými vstupmi, aby sa lepšia asymptotická časová zložitosť Fibonacciho haldy prejavila. Táto dátová štruktúra však má veľký význam v teoretickej oblasti pri návrhu nových efektívnych algoritmov.