Pri vkladaní prvku nový prvok pridáme do najspodnejšej vrstvy a následne ním prebubleme dohora. Čas potrebný na vloženie prvku je teda v najhoršom prípade priamo úmerný hĺbke haldy.
Keďže v binárnej halde má každý vrchol najviac dvoch synov, vieme pravidlo bublania dodola použiť na ľubovoľný vrchol v konštantnom čase. Celý výber maxima teda tiež vieme spraviť v čase, ktorý je v najhoršom prípade priamo úmerný hĺbke haldy.
No a tu sa ukazuje, prečo bolo dobré zvoliť si práve binárnu haldu. Binárna halda s n prvkami má tvar takmer úplného binárneho stromu, a teda má hĺbku rovnú $\lfloor \log_2 n \rfloor$.
Preto majú obe operácie "vloženie prvku do binárnej haldy" a "výber najväčšieho prvku z nej" časovú zložitosť $O(\log n)$.