V nasledujúcom texte si pre jednoduchosť budeme zaoberať haldami, v ktorých sú uložené obyčajné prirodzené čísla. Pri skutočnom použití haldy tieto čísla predstavujú priority prvkov uložených v halde. Ak teda napríklad na nižšie uvedenom obrázku vidíte krúžok a v ňom číslo 47, toto číslo môže napríklad predstavovať celý záznam o pacientovi, ktorého priorita v čakárni je 47.
Podobne, keď budeme písať prvok X je väčší ako prvok Y
,
myslíme tým, že X má väčšiu prioritu.
Maximová halda je zakorenený strom, v ktorom platí: prvok uložený v hociktorom vrchole je väčší alebo rovný ako každý z prvkov uložených v synoch daného vrcholu. Túto vlastnosť budeme volať podmienka haldy.
(Analogicky existuje aj minimová halda, kde uvažujeme opačnú podmienku -- prvok uložený v hociktorom vrchole musí byť menší alebo rovný ako každý z prvkov uložených v jeho synoch.)
Všimnite si, že z podmienky haldy vyplýva, že pre ľubovoľný vrchol $v$ haldy platí, že hodnota v ňom je najväčšia z hodnôt v celom podstrome s koreňom $v$. (Totiž hodnota vo $v$ je väčšia alebo rovná ako hodnoty v jeho synoch, tie sú zase väčšie alebo rovné ako hodnoty v ich synoch, a tak ďalej.)
V koreni haldy je teda nutne vždy uložený najväčší zo všetkých prvkov v halde.
Zamyslite sa teraz nad nasledujúcimi otázkami. Vo všetkých otázkach predpokladáme, že máme maximovú haldu a že prvky v nej sú navzájom rôzne.
Všimnite si ten rozdiel medzi množstvom informácie, ktorú máme na rôznych koncoch spektra. O najväčšom prvku vieme presne, kde sa nachádza. Ďalšie veľké prvky sú niekde v jeho bezprostrednom okolí. Na druhej strane o najmenších prvkoch nevieme skoro nič.
(Napríklad v binárnej maximovej halde, ktorá je v texte popísaná neskôr, je 6 možností pre polohu tretieho najväčšieho prvku, zatiaľ čo až zhruba $3n/4$ možností pre polohu tretieho najmenšieho.)