Prioritná fronta sa dá implementovať rôzne.
Najjednoduchším spôsobom je samozrejme pamätať si aktuálnu množinu prvkov
a ich priorít v obyčajnom poli.
(Prípadne môžeme použiť pole premennej veľkosti, ako napr. vector v C++.)
Pri takejto implementácii vieme operáciu push spraviť v konštantnom čase.
Problém však nastáva pri operácii pop: aby sme našli prvok s najväčšou prioritou,
potrebujeme prejsť a skontrolovať všetky prvky v poli.
Táto operácia teda bude mať až lineárnu časovú zložitosť.
Ak by sme teda mali postupnosť $n$ operácií push
a $n$ operácií pop v nejakom neznámom poradí,
môže jej spracovanie dokopy vyžadovať až $O(n^2)$ krokov.
Podobne zlý je aj opačný extrém: udržiavať si poprvky v poli usporiadanom podľa priority
(tak, aby prvok, ktorý chceme najskôr spracovať, bol na konci poľa).
Tentokrát vieme operáciu pop robiť v konštantnom čase,
no platíme za to tým, že pri každej operácii push musíme nájsť správne miesto,
kam do poľa patrí nový prvok, a následne v lineárnom čase prvky poľa poposúvať,
aby sme na nový prvok mali miesto.
Hľadáme teda nejaký "trade-off" -- nejaké riešenie, ktoré by bolo akoby na polceste medzi vyššie popísanými dvoma riešeniami. Jedným takýmto riešením je použiť na implementáciu prioritnej fronty vyvažovaný binárny strom (ak ste o takom niečom už počuli), v ktorého vrcholoch si budeme jednotlivé prvky pamätať usporiadané podľa priority. Do takéhoto stromu obsahujúceho $n$ prvkov vieme v čase $O(\log(n))$, aj vložiť nový prvok, aj nájsť a odstrániť z neho maximum.
Takéto riešenie je však zbytočne zložité na implementáciu. V tomto texte si ukážeme, ako tie isté časové zložitosti dosiahnuť omnoho jednoduchším programom.