Už viete, že príkazom print je možné vypisovať na výstup nejaké
hodnoty. Možno ste si všimli, že po tom, ako niečo vypíšete príkazom
print, tak nasledujúce
zavolanie funkcie print v
rovnakom programe píše na ďalší riadok. To,
že text skočí na ďalší riadok je spôsobené tým, že sa v texte, ktorývypisujete skrýva znak
ktorý nepatrí medzi tzv. tlačiteľné znaky. Teda
ho nie je pri vypisovaní vidieť ale spôsobí, že text za ním je už na
novom riadku. Tento znak vieme zapísať ako \n. Vyskúšať si to môžete
tak, že do programu napíšete príkaz:
print("Tu bude novy riadok->\n a aj tu->\nbol novy riadok.")
# Vystup:
# Tu bude novy riadok->
# a aj tu->
# bol novy riadok
Funkcia print tak nerobí nič iné ako to, že automaticky pridá na koniec toho, čo
chceme vypísať \n. Tvorcovia funkcie print mysleli na to, že existujú situácie, keď
za tým, čo vypisujeme nechceme dať znak konca riadka a pridali možnosť ako
znak nového riadku pri výpise zmeniť. Funkcia print mala doteraz v
zátvorkách za sebou iba jeden parameter a to to, čo má vypísať.
Parametrov môže mať funkcia viac a oddeľujeme ich čiarkou. Funkcia
print má druhý parameter, ktorým vieme ovládať čo bude na konci
vypísaného textu. Tento parameter je navyše pomenovaný, a asi nás
neprekvapí, že sa volá end. Ak by sme teda namiesto znaku nového
riadku chceli na konci dva znaky X, spravíme to nasledovne.
print("Toto cele", end="XX")
print("chcem na jednom riadku.")
# Toto celeXXchcem na jednom riadku.
Špeciálne, ak za print nechceme vypísať nič, parametru end dáme
prázdny reťazec.
print("Zostavame ", end='')
print("na rovnakom riadku.")
# Zostavame na rovnakom riadku.